Suche
Mein Konto
Návrat povinnej vojenskej služby? NRW sa pripravuje na nových vojakov!
Spolkový minister obrany Pistorius diskutuje o návrate k povinnej vojenskej službe v Nemecku, zatiaľ čo Severné Porýnie-Vestfálsko investuje do kasární a výcviku.
Návrat povinnej vojenskej služby? NRW sa pripravuje na nových vojakov!
Bezpečnostno-politická situácia v Európe je napätá a má vplyv na diskusiu o povinnej vojenskej službe v Nemecku. Od pozastavenia brannej povinnosti v roku 2011 sa situácia vo svete zmenila. Federálny minister obrany Boris Pistorius z SPD dôrazne presadzuje návrat k povinnej vojenskej službe. Zdôrazňuje, že Nemecku bude v roku 2025 chýbať približne 20 000 vojakov a Bundeswehr môže prijať len 5 000 členov vojenskej služby ročne. Táto alarmujúca situácia vyvoláva otázku: Ako je Nemecko pripravené na budúce krízy?
Najmä v Severnom Porýní-Vestfálsku (NRW) je k dispozícii niekoľko kasární na podporu možného návratu k povinnej vojenskej službe. V posledných rokoch tu bolo zatvorených 31 základní Bundeswehru a ďalšie boli zmenšené. NRW však v súčasnosti investuje výraznejšie do Bundeswehru, pričom objem výstavby sa zvýšil o takmer 40 miliónov eur na celkových 222 miliónov eur. Najmä v kasárňach Glückauf v Unne sa buduje vyše 600 moderných ubytovacích izieb pre vojakov.
Kasárne v NRW v skratke
Tu je prehľad najdôležitejších kasární v Severnom Porýní-Vestfálsku, ktoré by mohli byť relevantné pre prípadnú brannú povinnosť:
- Dr.-Leo-Löwenstein-Kaserne, Aachen (Technische Schule des Heeres)
- Westfalen-Kaserne, Ahlen (Aufklärungsbataillon)
- Generalfeldmarschall-Rommel-Kaserne, Augustdorf (Panzerbataillon)
- Luftwaffenkaserne Wahn, Köln
- Konrad-Adenauer-Kaserne, Köln (Militärischer Abschirmdienst)
- Glückauf-Kaserne, Unna (Versorgungsbataillon)
Cesta späť k odvodu však nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo zdať. Podľa WDR by sa to mohlo obnoviť v čase mieru jednoduchou väčšinou v parlamente. Mnohé hlasy, ako napríklad nový vojenský komisár Henning Otte (CDU), zdôrazňujú, že je nevyhnutné pripraviť sa na prípadný návrat k povinnej vojenskej službe. Navrhuje model založený na švédskom modeli, ktorý zahŕňa povinné zhromažďovanie.
Situácia v oblasti bezpečnostnej politiky sa zásadne zmenila nielen po prerušení povinnej vojenskej služby, ale aj po geopolitickom napätí v Európe. Odborníci na zbrane varujú pred nebezpečenstvom ruského útoku na území NATO. Nové hodnotenie európskych spravodajských služieb ukazuje, že Rusko by mohlo do konca desaťročia potenciálne vytvoriť podmienky pre rozsiahlu konvenčnú vojnu. Tieto obavy jasne ukazujú, aké dôležité je posilniť obranyschopnosť Bundeswehru, aby nezostal bezbranný voči hrozbám.
Debata o povinnej vojenskej službe
Debatu o povinnej vojenskej službe navyše ovplyvňujú aj historické aspekty. Branná povinnosť bola zavedená v Nemeckej spolkovej republike v roku 1956 a niekoľko desaťročí bola neoddeliteľnou súčasťou nemeckého obranného systému, než bola pozastavená v roku 2011. Cieľom bolo vtedy zvýšiť bezpečnosť v studenej vojne a nastoliť spoločenskú zodpovednosť za národnú obranu. Podporovatelia si teraz opäť uvedomujú spoločenskú zodpovednosť, zatiaľ čo kritici sa obávajú neprimeraného zásahu do osobnej slobody.
V súčasnej diskusii je ťažké ignorovať, že cieľom Bundeswehru je do roku 2031 vzrásť z približne 180 000 na 200 000 vojakov. Tento počet jasne ukazuje, že musíme prehodnotiť nielen otázku návratu k povinnej vojenskej službe, ale aj všeobecnú operačnú pripravenosť Bundeswehru, aby sme mohli čeliť súčasným výzvam.
Ako sa bude situácia ďalej vyvíjať, sa uvidí. Jedna vec je však istá: je potrebné prehodnotiť oblasť bezpečnostnej politiky, aby sa občanom zaručila bezpečnosť, ktorú si zaslúžia.
V súhrne sa ešte len uvidí, ako sa bude o týchto témach ďalej diskutovať. Návrat k brannej povinnosti by mohol predstavovať príležitosť aj výzvu a tlak na prijatie opatrení sa zvyšuje.