Kolín nad Rýnom v šialenom proteste: Protivojnová aliancia vyzýva na ukončenie povinnej vojenskej služby!

Kolín nad Rýnom v šialenom proteste: Protivojnová aliancia vyzýva na ukončenie povinnej vojenskej služby!

Približne 70 ľudí sa dnes zhromaždilo pred kariérnym centrom Bundeswehru v Kolíne nad Rýnom na protest proti hroziacemu znovuzavedeniu povinnej vojenskej služby. Akcia, ktorú zorganizovala protivojnová aliancia „Rheinmetall disarmen“, prebehla podľa polície v pokojnej atmosfére. Účastníci sa usadili pred jednou z prístupových brán a dali jasne najavo: "Nie sme pripravení na vojnu!" Táto blokáda znamenala začiatok plánovaných „dní akcie“ proti odvodu. Policajný hovorca uviedol, že pohotovostné služby „obkľúčili“ demonštrantov, aby zabránili možným narušeniam. Protest sa konal v kontexte aktuálnych politických ašpirácií, keďže federálna vláda chcela v ten istý deň rozhodnúť o novej vojenskej službe, čo ešte viac podporilo protestujúcich. V budove, v ktorej demonštrovali, prebieha centrálna koordinácia personálneho plánovania Bundeswehru, ktorý by bol zodpovedný aj za nábor, ak by sa znovu zaviedla povinná vojenská služba.

Debata o zbrojení v Nemecku

Diskusia o povinnej vojenskej službe v Nemecku nabrala nový impulz od ruského útoku na Ukrajinu vo februári 2022. Na tomto pozadí federálny minister obrany Boris Pistorius oznámil nový model vojenskej služby v roku 2024. Spoločnosť je rozpoltená medzi túžbou po silnom Bundeswehri a kritikou politických priorít, ktoré sú čoraz viac orientované na prezbrojenie a militarizáciu. Plánované zvýšenie obranného rozpočtu na približne 5 % hrubého domáceho produktu bude podľa protivojnovej aliancie pokračovať v alarmujúcom vývoji. Najmä najbližšiu sobotu 30. augusta 2025 sa bude v Kolíne nad Rýnom na Heumarkte výrazne zameriavať na zbrojný priemysel – finančne sa ako téma bude riešiť nielen prezbrojenie, ale aj militarizácia.

Na summite NATO sa rozhodlo, že takmer polovica federálneho rozpočtu by mala byť vyčlenená na zbrojenie a vojenské štruktúry. To znamená, že sociálne oblasti ako zdravotníctvo, starostlivosť o deti a komunálne funkcie by mohli utrpieť. Mnohí ľudia vyjadrujú obavy z rastúceho nájomného, ​​dlhšieho pracovného času a znižovania počtu pracovných miest. Politickí činitelia vrátane kancelára Merza vyzývajú Nemecko, aby prevzalo vojenskú vedúcu úlohu v Európe. Kritika však narastá: hlasy za mier a protesty proti silnejúcej militarizácii sú často zdiskreditované.

Minulosť brannej povinnosti

Branná povinnosť má v Nemecku pohnutú históriu. Bola zavedená v Prusku v roku 1813 a zažila množstvo zlomov, vrátane Versaillskej zmluvy po prvej svetovej vojne a jej znovuzavedenia nacistickým režimom v roku 1935. Vo Spolkovej republike bola branná povinnosť zavedená v roku 1956 ako súčasť demokraticky kontrolovaného systému, kým ju nepozastavil vojská Karla-Theodora zu Guttenberga v roku 2011, pozastavenie malo významné dôsledky a pokleslo pod počet18511851. vzťah medzi spoločnosťou a Bundeswehrom sa oslabil.

Súčasná diskusia je zložitá. Nová vojenská služba sa má zaviesť ako dobrovoľná, ale povinná pripravená služba od roku 2025, ako to plánuje federálna vláda. Muži musia vyplniť dotazník, zatiaľ čo ženy môžu byť dobrovoľníkmi. Napriek tomu, že SPD schválila nový model, medzi občanmi, ktorí majú trvalé pochybnosti o čestnosti Bundeswehru vo vojenskej službe a jeho výcvikovej spôsobilosti, existujú značné obavy.

So všetkými týmito úvahami je branná povinnosť v rozhodujúcom bode obratu. Kombinácia dobrovoľnosti a možného návratu k povinnej povinnosti by mohla zvýšiť sociálne napätie. Tlak na federálnu vládu naďalej rastie, pretože treba prekonať ekonomické aj logistické výzvy.

Protesty a diskusie jasne ukazujú, že spoločnosť stojí pred výzvou nájsť rovnováhu medzi bezpečnosťou a spoločenskými hodnotami. Aj keď sa plány na militarizáciu javia ako nezvratné, odpor občanov netreba podceňovať.