Návrat povinnej vojenskej služby? NRW modernizuje a modernizuje kasárne!

Návrat povinnej vojenskej služby? NRW modernizuje a modernizuje kasárne!

Bezpečnostno-politická situácia v Európe sa za posledné roky výrazne zmenila a diskusia o možnom návrate k povinnej vojenskej službe v Nemecku naberá na obrátkach. Od pozastavenia povinnej vojenskej služby v roku 2011 je Bundeswehr značne oslabený, čo sa teraz začína prejavovať: podľa aktuálnych správ bude do roku 2025 chýbať asi 20 000 vojakov, pričom ozbrojené sily môžu prijať len 5 000 príslušníkov vojenskej služby ročne. S cieľom naplniť túto potrebu federálny minister obrany Boris Pistorius (SPD) vážne uvažuje o reaktivácii povinnej vojenskej služby. Bundeswehr a Federálna spravodajská služba to považujú za reakciu na hrozbu zo strany Ruska, ktoré riskuje, že v blízkej budúcnosti povedie konvenčnú vojnu proti krajinám NATO. Vo vzduchu sa šíria fámy o návrate k povinnej vojenskej službe a búrlivo sa diskutuje o tom, ako by mohli vyzerať budúce vojenské štruktúry a či by do povinnej vojenskej služby mali byť zaradené aj ženy.

V Severnom Porýní-Vestfálsku (NRW) je už k dispozícii niekoľko kasární na ubytovanie nových regrútov. Patria sem okrem iného aj renomované kasárne letectva v Kolíne nad Rýnom, ktoré sú súčasťou väčšieho plánu modernizácie a v prípade potreby prestavby Bundeswehru. Inde musia byť staré kasárne reaktivované alebo dokonca prestavané, čo je nevyhnutné pre budúcnosť obranyschopnosti Nemecka. Celkovo NRW investuje do Bundeswehru viac peňazí a objem výstavby sa nedávno zvýšil o takmer 40 miliónov eur na celkových 222 miliónov eur. Investuje sa aj do infraštruktúry, napríklad do kasární Glückauf v Unne, kde sa buduje vyše 600 moderných ubytovacích izieb pre vojakov.

Realita brannej povinnosti a výzvy

Napriek diskusii o opätovnom zavedení povinnej vojenskej služby sú v mnohých oblastiach stále problémy. Okrem potreby obnovy personálu a štruktúr na implementáciu odborníci ako nový komisár pre ozbrojené sily Henning Otte (CDU) upozorňujú, že Bundeswehr teraz nie je vybavený na povinnú vojenskú službu. Vojenské náhradné úrady boli zrušené a mnohé kasárne boli predané, čo mohlo sťažiť realizáciu komplexného návratu k brannej povinnosti. Dokonca aj samotná branná povinnosť mohla byť v čase mieru obnovená len jednoduchou väčšinou v parlamente. Jednou z možností by mohol byť model podobný švédskym konceptom vzorovania. Vo Švédsku sa muži musia zaregistrovať a časť ročníka je potom pozvaná na zhromaždenie, hoci ženy sa môžu zúčastniť aj dobrovoľne.

Okrem toho sa diskutuje o koncepcii, v ktorej budú uchádzači o vojenskú službu lepšie zaplatení. Budúci vojaci v „Novej vojenskej službe“ získavajú štatút „Dočasný vojak“ (SaZ), ktorý im ponúka atraktívne finančné podmienky. Tieto opatrenia majú pomôcť odstrániť personálne medzery v Bundeswehr s cieľom splniť ciele NATO.

Medzinárodné porovnania

Paralelne s vývojom v Nemecku aj ďalšie krajiny ukazujú, že branná povinnosť môže stále zohrávať dôležitú úlohu vo vojenskej stratégii. Napríklad, kým Francúzsko a Veľká Británia už dávno zrušili brannú povinnosť a spoliehajú sa na profesionálne armády, Poľsko výrazne prezbrojuje a zároveň ruší brannú povinnosť. Litva a Lotyšsko ich dokonca znovu zaviedli. Vo Fínsku je však branná povinnosť súčasťou vojenskej kultúry, pričom muži sú povinní, zatiaľ čo ženy sa môžu zúčastniť dobrovoľne. Takéto medzinárodné príklady jasne ukazujú, že diskusia o povinnej vojenskej službe je na programe v mnohých európskych krajinách a môže priniesť pohyb do uviaznutých štruktúr.

Otázkou zostáva, či a kedy Nemecko podnikne potrebné kroky na opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby. Situácia v oblasti bezpečnostnej politiky núti túto otázku riešiť, zatiaľ čo mladí ľudia v Bundeswehri a spoločnosti čakajú na to, ako sa bude formovať ich budúcnosť.