Pamätný kameň v Göttingene: Spomienka na nútených robotníkov nacistickej éry

Pamätný kameň v Göttingene: Spomienka na nútených robotníkov nacistickej éry

Köln-Deutz, Deutschland - V významnom kroku pre prácu s pamäťou, federálny vládny komisár pre kultúru a médiá, Weimer, dnes oznámil podporu 13 miestnych projektov. V rámci spoločného projektu „MemoeAils: Halt! Cieľom tohto programu je udržať si pamiatku nútenej práce nažive počas nacistickej éry a upozorniť na jednotlivé osudy obetí času. Ako sa uvádza [Deutschlandfunk] (https://www.deutschlandfunk.de/foerderung-fuer-history Project-an-bahnhoefen-100.html), celkom jeden milión eur od federálnej vlády a 100 000 eur od založenia EVZ.

Vlakové stanice krajiny kedysi pôsobili ako ústredné miesta národného socialistického násilia. Ľudia tu boli často poslaní na nútenú prácu, zatiaľ čo dnes nájdete iba niekoľko stôp tohto príbehu. Bolo predložených viac ako 100 projektových nápadov, ktoré propagujú predovšetkým iniciatívy občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú temnou minulosťou. Povedomie o tejto téme posilňujú početné vzdelávacie, pamätné a formáty udalostí.

Vhľad do nútenej práce

Čo v skutočnosti znamená nútená práca? Počas druhej svetovej vojny nemecké vojnové hospodárstvo chýbalo veľa pracovníkov, čo viedlo k hromadnému náboru ľudí z napadnutých krajín ako Poľsko, Česká republika a západná Európa. Od roku 1940 boli títo muži a ženy povinní udržať nemecký priemysel v chode. Podľa [BPB] (https://www.bpb.de/themen/nationalism- sekund-weltKrieg/ns-zwangsarbeit/222627/ueberblick-die-die --tweltKrieg/) poskytli viac ako štvrtina pracovného síce v mnohých spoločnostiach v mnohých prípadoch viac ako 60 percent. V auguste 1944 pracovalo v Nemecku približne šesť miliónov civilných nútených robotníkov vrátane mnohých žien.

Živé podmienky týchto ľudí boli často katastrofické. Východní pracovníci a poľskí nútení robotníci zažili obzvlášť tvrdú diskrimináciu a tovar svojvoľných akcií gestapa. Zatiaľ čo niektorí odborníci zo západnej Európy mali relatívne lepšie podmienky, väčšina nútených robotníkov trpela hladom a zlým ubytovaním. Mnohí ľudia sa pokúsili uniknúť z vykorisťovateľskej práce, ale museli sa spoľahnúť na tvrdé tresty.

Kultúra pamäte a budúce vyhliadky

Zvyšujúca sa pozornosť na udalosti toho času nie je len známkou úcty k obetiam, ale aj dôležitým krokom k riešeniu histórie. Hlasy pozostalých sú vypočuté a uznávané v diskusii o odškodnení, ktorá vstala až 65 rokov po skončení vojny. Nadácia „Pamäť, zodpovednosť a budúcnosť“ zaplatila viac ako 4,7 miliardy EUR pre pozostalých 1,7 milióna, čo je už dlho oneskorené uznanie.

Existujú aj digitálne iniciatívy, ako napríklad archív rozhovorov „nútená práca 1939-1945“, ktorý bol vytvorený v spolupráci s nadáciou „Pamäť, zodpovednosť a budúcnosť“, ako aj Slobodná univerzita v Berlíne a Nemecké historické múzeum. Cieľom tohto archívu je zachovať a vytvárať spomienky na viac ako 20 miliónov ľudí, ktorí museli robiť nútenú prácu pre nacionalistické socialistické Nemecko, ako [https://www.zwangsbeit-archiv.de/impressum/index.html).

Projekty, ktoré sa teraz realizujú v Kolínovaní a ďalších mestách, sú krokom správnym smerom. Nielenže si chcete pripomenúť, ale tiež umožniť učenie, aby sa minulosť nezabudla. Prostredníctvom týchto iniciatív, ako spoločnosť, môžeme zabezpečiť, aby hlasy minulosti vnikli do našej súčasnej a budúcnosti.