Pamätný kameň v Göttingene: Spomienka na nútene pracujúcich počas nacistickej éry

Pamätný kameň v Göttingene: Spomienka na nútene pracujúcich počas nacistickej éry

Ako významný krok v rámci pamätnej práce dnes federálny vládny komisár pre kultúru a médiá Weimer oznámil podporu 13 lokálnym projektom. Spoločný projekt "MemoRails: Stop! Tu sa pripomína nacistická história" sa zameriava aj na kolínsku železničnú stanicu Deutz. Cieľom tohto programu je uchovať živú pamiatku na nútené práce v dobách nacizmu a upriamiť pozornosť na jednotlivé osudy vtedajších obetí. Ako uvádza Deutschlandfunk, celkovo do tohto projektu potečie milión eur od spolkovej vlády a 100 000 eur od Nadácie EVZ.

Vlakové stanice v krajine kedysi slúžili ako centrálne miesta pre nacistické násilie. Ľudia tu boli často posielaní na nútené práce, aj keď dnes možno nájsť len niekoľko stôp z tejto histórie. Bolo predložených viac ako 100 nápadov na projekty, ktoré propagujú predovšetkým iniciatívy občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú temnou minulosťou. Povedomie o tejto téme sa posilňuje prostredníctvom početných vzdelávacích, spomienkových a podujatí.

Pohľad na nútenú prácu

Čo vlastne znamená nútená práca? Počas 2. svetovej vojny nemeckému vojnovému hospodárstvu chýbalo veľa pracovníkov, čo viedlo k masovému náboru ľudí z napadnutých krajín ako Poľsko, Česká republika a západná Európa. Od roku 1940 boli títo muži a ženy povolaní, aby udržali nemecký priemysel v chode. Podľa bpb tvorili zahraniční pracovníci v mnohých spoločnostiach viac ako štvrtinu pracovnej sily, v niektorých prípadoch až 60 percent. V auguste 1944 pracovalo v Nemecku asi šesť miliónov civilných nútených robotníkov, z ktorých mnohé boli ženy.

Životné podmienky týchto ľudí boli často katastrofálne. Východní robotníci a poľskí nútení robotníci zažili obzvlášť tvrdú diskrimináciu a boli vystavení svojvoľným akciám gestapa. Zatiaľ čo niektorí kvalifikovaní robotníci zo západnej Európy mali relatívne lepšie podmienky, väčšina nútene pracujúcich trpela hladom a zlým bývaním. Mnoho ľudí sa pokúšalo uniknúť vykorisťovateľskej práci, ale museli počítať s tvrdými trestami.

Kultúra pamäti a perspektívy do budúcnosti

Zvyšujúca sa pozornosť vtedajším udalostiam je nielen prejavom úcty k obetiam, ale aj dôležitým krokom k vyrovnaniu sa s históriou. S diskusiou o odškodnení, ktorá sa začala len 65 rokov po skončení vojny, sú hlasy tých, ktorí prežili, vypočuté a ocenené. Nadácia „Remembrance, Responsibility and Future“ vyplatila viac ako 4,7 miliardy eur 1,7 miliónom pozostalým, čo predstavuje dlho očakávané uznanie.

Existujú aj digitálne iniciatívy, ako napríklad archív rozhovorov „Nútená práca 1939-1945“, ktorý bol vytvorený v spolupráci s Nadáciou „Pamäť, zodpovednosť a budúcnosť“, ako aj Slobodnou univerzitou v Berlíne a Nemeckým historickým múzeom. Cieľom tohto archívu je zachovať a sprístupniť spomienky viac ako 20 miliónov ľudí, ktorí boli vystavení núteným prácam pre nacistické Nemecko, ako uvádza Zwangsarbeit-Archiv.

Projekty, ktoré sa teraz realizujú v Kolíne nad Rýnom a iných mestách, sú krokom správnym smerom. Chcú nielen pripomínať, ale aj umožniť učenie, aby sa na minulosť nezabudlo. Prostredníctvom týchto iniciatív môžeme ako spoločnosť zabezpečiť, aby hlasy minulosti informovali o našej prítomnosti a budúcnosti.