Boom zbrojenia: Deutz AG sa chopí príležitosti v krízovej ekonomike

Boom zbrojenia: Deutz AG sa chopí príležitosti v krízovej ekonomike

Rozmach zbrojenia spôsobuje v kolínskej ekonomike vlny, zatiaľ čo tradičný priemysel zápasí s výzvami. Obzvlášť zaujímavým príkladom je Deutz AG, najstarší výrobca motorov na svete, ktorý už viac ako 160 rokov vyrába motory pre traktory, kombajny a stavebné stroje. Sebastian C. Schulte, ktorý pôsobil ako generálny riaditeľ od 13. februára 2022, krátko po nástupe do funkcie zmenil smerovanie spoločnosti, keď o jedenásť dní neskôr ruský útok na Ukrajinu zmenil bezpečnostnú situáciu v Európe. Tagesschau v tejto súvislosti uvádza, že krajiny NATO sa rozhodli použiť 3,5 % svojho hrubého domáceho produktu na výdavky na obranu, čo znamená veľký potenciál pre spoločnosti ako Deutz.

Trh so zbraňami vidí pre Deutz dobré príležitosti. Schulte plánuje zvýšiť podiel spoločnosti v rezorte obrany z menej ako 2 % na 5 až 10 %. Motory pre vojenské aplikácie vyžadujú špeciálne úpravy, aby boli vhodné pre petrolej. Vývojový inžinier Alexander Haas už pracuje na optimalizácii modelu motora pre húfnice. Spočiatku to bol pre niektorých zamestnancov náročný krok, no skepsa opadla, keďže obranný biznis nielen zabezpečuje nové zákazky, ale aj stabilizuje pracovné miesta.

Výdavky na obranu a ich výzvy

Financovanie zostáva ústredným aspektom nemeckej obrannej politiky. Po nových voľbách vo februári 2025 čelí federálna vláda podobným výzvam ako jej predchodcovia. Nemecko dlho nedosahovalo cieľ NATO zvýšiť výdavky na obranu na 2 percentá HDP, pričom výdavky na úrovni 2,1 percenta v roku 2024 sú pod priemerom NATO 2,7 percenta. V reakcii na konflikt na Ukrajine bol vytvorený špeciálny fond v hodnote 100 miliárd eur. Odborníci však varujú, že bez konkrétnych opatrení protifinancovania hrozí do roku 2028 medzera vo financovaní vo výške 21,5 miliardy eur, a to aj v prípade, že bude splnený cieľ 2 percent, uvádza IWD.

Diskusiu o výdavkoch na obranu opäť rozprúdil konflikt na Ukrajine. Podľa Kielského inštitútu by zvýšenie výdavkov z 2 percent na 3,5 percenta HDP mohlo stáť približne 300 miliárd eur ročne. To by však mohlo stimulovať aj ďalšiu súkromnú ekonomickú aktivitu a poskytnúť tak pozitívne impulzy pre celú ekonomiku. Najmä vývoj ďalšej generácie obranných zariadení si vyžaduje prispôsobenie európskej politiky výskumu a vývoja.

Ekonomické alternatívy a globálne porovnania

Zatiaľ čo boom v oblasti zbraní inšpiruje niektoré spoločnosti, zostáva otázka celkového ekonomického dopadu. Klaus-Heiner Röhl z Nemeckého ekonomického inštitútu vidí potenciál zbrojárskeho boomu ako obmedzený. Napriek silnejúcemu zbrojnému priemyslu je automobilový priemysel asi desaťkrát väčší a vedci z univerzity v Mannheime zdôrazňujú, že investície do vzdelávania či infraštruktúry by mohli mať ekonomicky udržateľnejšie efekty.

Vzrušujúci obraz sa objaví, keď si porovnáte súčasnú situáciu v Nemecku s výdavkami na obranu USA, ktoré na obranu vynakladajú takmer 3,4 percenta svojho ekonomického výkonu. Mark Rutte, generálny tajomník NATO, pripomenul, že Európa počas studenej vojny minula viac ako 3 percentá. So súčasným boomom v oblasti zbraní v kombinácii s finančnou medzerou, ktorú experti predpovedajú, môže byť ohrozená obranná kapacita Európy, ak sa neprijmú včasné opatrenia.

Zdá sa, že niektoré spoločnosti ako Deutz si zachovali dobrú ruku v zbrojárskom biznise, zatiaľ čo politici čelia výzve určiť smer budúcej bezpečnosti. Otázkou zostáva, aký bude mať tento vývoj trvalý vplyv na hospodárstvo v Nemecku, najmä v meste, akým je Kolín nad Rýnom. Už sa nevieme dočkať, kedy uvidíme ďalšie kroky!